Biologické spracovanie pôdy

Synergie medzi rastlinami a pôdou je postavená na ich nepretržité komunikácii v koreňovej zóne. Živý, aktívny koreňový systém zásobuje bohatý mikrobiálny život v pôde životodarnú energiou. Nasýtené spoločenstvá pôdnych baktérií a húb usilovne pracujú a sprístupňujú rastlinám vodu a živiny. Aby tento biologický ekosystém v pôde mohol kvalitne pracovať, je potrebné mnohonásobne zvýšiť prísun kŕmenie uhlíkom a znížiť intenzitu mechanického spracovania pôdy. Vytvoriť pokojné podmienky pre prácu a množenie nespočetných populácií a počtu pôdnych organizmov. Pre udržanie rovnováhy pestovateľských systémov sa zaradením medziplodín je dôležité prehodnotiť intenzitu hnojenie dusíkom, aby nedochádzalo k nadmernej mineralizáciu uhlíka viazaného medziplodiny. Optimálny pomer C:N v pôde je 10: 1. Zaradenie medziplodín umožňuje rozširovať pomer C:N, najmä pri využití viacdruhových zmesi a tým zabezpečovať nárast zásoby uhlíka v pôde. Za týchto podmienok pôdny ekosystém dokáže stabilizovať štruktúru pôdy, zlepšiť látkovú výmenu, zvýšiť a udržať vodnú kapacitu pôdneho profilu. Udržateľnú a zároveň ekonomicky efektívne poľnohospodársku produkciu bude v budúcnosti možné dosiahnuť iba prostredníctvom stabilizácie, respektíve zvýšením biologickej aktivity v pôde.

Symbióza koreňov a pôdy

Medziplodinové systémy sú komplexné pestovateľské postupy, ktoré prirodzenou cestou rieši symbiózu koreňového systému zmesou rozlične koreniacich rastlín a pôdne biológie. Farmárom sa to však stále javí ako náklad navyše. Keď sa potenciál medziplodín dôkladne využije, ide predovšetkým o investíciu do budúcnosti, ktorá má svoje opodstatnenie a veľký prínos pre pôdu. Tieto postupy s využitím ich pôsobenie na poli v čo najdlhšom možnom časovom období sa odvíjajú od osevných postupov a agrotechnických zásahov. Podstatné je, nezaorávať medziplodinu pred zimou. Nezlikviduje, nezaklápať orbou. Nechať pôsobiť starostlivo zvolenú Kořenově pestrú zmes až do jari. Symbióza koreňového systému a pôdne bioty nám zlepšuje potrebnú drobivosť pôdy, vôdostálosť agregátov a tým zároveň zvyšuje kvalitu siatie následných plodín, najmä v prípade vymrzajúcich zmesí v jarnom období. Týmto prístupom sa prejaví návrat nákladov na medziplodinu. Mechanické zaklopeniu medziplodiny orbou, či jej predčasné ukončenie, znehodnotí významnú časť energie vloženej do tohto systému a výsledok bude málo efektívna.

Technológia v komplexe pestovateľských inovácií

S ohľadom na aktuálny stav pôd sa stáva svetovým trendom, prechod na priame siatie s využívaním spomínaných medziplodín. Siatie do biomasy medziplodín už nie je v dnešnej dobe komplikácie. Existujú technológie prispôsobené pre pestovateľské systémy, kde namiesto prácne, drahé prípravy pôdy využívajú biologickú prípravu pôdy – korene rastlín. Technická inovácia sejačiek spočíva v čo najmenšom mechanickom zasahovanie do pôdneho profilu. Predovšetkým ich schopnosť zabezpečiť kvalitu prípravy sejbového lôžka aj pri výraznom množstve rastlinných zvyškov na povrchu pôdy. Progresívne trend, a to nielen z pohľadu ekonomickej efektívnosti pestovania, oživenie pôdy, sekvestrácie uhlíka, hospodárenie s vodou v pôdnom profile, ale najmä o jednoduché možnosti kvalitne zasiať a pripraviť pre osivo ideálne podmienky, ktoré ho budú sprevádzať počas vegetácie. V kontexte so stavom pôd a situáciou na našich poliach, ktorá je dnes charakterizovaná nerealizovateľnosť kvalitné predsejbovej prípravy je riešením zasiať priamo po medziplodiny. Siatie bez nutnosti otvárať pôdny profil a strácať pôdnu vlahu. Zlepšenie štruktúry pôdy nemechanickou cestou vedie cez medziplodiny s následnou StripTill alebo NoTill technológiu.